Ako sa robia podvody s DPH?

/in /by

Ako sa robia podvody s vratkami DPH? Multi-miliónové fiktívne obchody, miliardy ukradnuté na vratkách DPH, kauza Bašternák… a ako to vyriešiť?

Ročne sa v EÚ na DPH ukradne okolo 60 000 000 000 eur (Europol).

A to je iba odhad – môže to byť omnoho viac.

Plus v tom ešte nieje zarátaná administratíva, ktorú DPH prináša.

  • z našich daní platíme byrokratov na daňových úradoch
  • vyšetrovateľov podvodov (Europol, Finančná Správa, atď.)
  • zvyšuje to administratívne náklady aj firmám. To sa premietne do cien produktov, ktoré si kupujeme.

60 miliárd je dosť. Európska únia má 500 miliónov obyvateľov. To je v priemere 120 eur na každého z nás – každý rok. 120 eur ročne je 120 pív pre pánov alebo 120 kávičiek pre dámy.

Ako sa teda robia podvody s vratkami DPH? Napríklad aj takto:

Aby sme to pochopili, poďme úplne od začiatku.

Čo je DPH

Čo je to daň z pridanej hodnoty, kedy vzniká a ako sa ráta?

Ukážeme si to na zjednodušených príkladoch.

Príklad: vnútroštátny predaj

Firma A

Firma A vypestuje strom a z neho vyrobí drevo v hodnote 10 eur. Inými slovami: Má “nič” a z toho spraví drevo. Takto tomuto “nič” pridá hodnotu 10 eur.

Za pridanie hodnoty sa (pri predaji) platí daň – daň z pridanej hodnoty – DPH. A platí sa pri predaji.

Čiže keď ide firma toto drevo niekomu predať – musí cenu navýšiť o 20 % – čiže o 2 eurá – a tie zaplatiť štátu.

DPH je spotrebná daň. To znamená, že ju platí v tomto prípade ten, kto tovar na konci dňa spotrebuje.

Čiže ak by ste si toto drevo kúpili vy – išli ste si s ním napríklad zakúriť v peci, zaplatili by ste DPH vy.

Tak, ale v tomto príklade to pôjde inak – firma A predá toto drevo firme B. Predá ho za 12 eur. 10 si nechá a 2 pošle štátu ako DPH.

Firma B

Firma B nieje koncový spotrebiteľ – ide z dreva vyrobiť stoličku a tie potom predať ďalej.

Preto si DPH, ktorú zaplatila, vypýta od štátu naspäť. A toto sa volá vratka.

Vratky si nárokuje na základe faktúry, alebo bločku, ktorý dostala od Firmy A pri nákupe.

Čiže zjednodušene: príde na úrad, ukáže faktúru a povie – “vráťte mi toľkoto eur.” Štát jej to pošle na účet a hotovo.

Firma B z dreva vyrobí stoličku.

Tým pridá hodnotu 80 eur.

Stolička má teraz hodnotu: 90€ = pôvodná hodnota 10€ + pridaná hodnota 80€.

Z týchto 80€ je DPH 16€.

Z tých 10 eur si firma už vypýtala vratku DPH, takže musí DPH – 2 eurá – znova zaúčtovať.

Stoličku predá firme C dokopy za 108 eur. 90 je hodnota tovaru a 18 je DPH. 90 si nechá a 18 pošle štátu ako DPH.

Firma C

Firma C je obchod so stoličkami.

Nieje koncový spotrebiteľ, pretože stoličku predá ďalej. DPH ktorú zaplatila, si vypýta od štátu naspäť na základe faktúry. Čiže ďalšia vratka.

Firma dá stoličku na predaj vo svojom obchode. K cene priráta prirážku 10 eur.

Do obchodu príde konečný spotrebiteľ – napríklad vy. Za stoličku zaplatíte 120 eur.

Firma si nechá 100 eur a 20 pošle štátu ako DPH.

Toto bol veľmi zjednodušený príklad. V praxi je firiem, tovarov a produktov pri výrobnom procese omnoho viac. Sú rôzne výnimky na rôzny typ tovarov a služieb. Časové obdobie medzi nákupom a predajom môže byť rôzne dlhé. Pokiaľ sa nákup tovaru a jeho predaj uskutoční v jednom zdaňovacom obdobií, rovno si firma zníži daňovú povinnosť o daň, ktorú som pri nákupe zaplatila. A tak ďalej…

No tento príklad pekne ilustruje, ako to funguje v rámci jedného štátu.

A teraz podstatná vec – keď firma predáva tovar do iného štátu, účtuje sa 0% DPH. Podmienka tohoto mechanizmu je, že je to obchod medzi dvomi platiteľmi dane.

Príklad: medzištátny predaj

Firma A a Firma B sú na Slovensku.

Firma A vyrobí tovar v hodnote 100 000 eur.

Predá ho firme B – v rámci Slovenska – za 120 000 eur.

Firma B si vypýta od štátu vratku 20 000 eur na základe faktúry — a teraz má na sklade tovar v hodnote 100 000 eur.

Tovar predá firme C – do Česka. No predá ho za 100 000, pretože účtuje 0% DPH.

Česká firma C má na sklade tovar v hodnote 100 000 eur a ide ho predať druhej českej firme D.

Teraz je to už predaj v rámci jedného štátu, takže ho predáva znova s DPH. V Česku je DPH 21%, takže tovar predá za 121 000 eur.

Takže takto to funguje. A ako sa teda robia podvody s vratkami?

Podvody

Podvody možno rozdeliť na dve hlavné kategórie:

  1. keď štátne orgány bojujú proti podvodníkom
  2. keď štátne orgány spolupracujú s podvodníkmi

Keď štátne orgány bojujú proti podvodníkom

V prvej kategórii — jeden z najbežnejších spôsobov sú takzvané “Fiktívne faktúry”.

Fiktívne faktúry

Tu si väčšinou firma vytvorí falošné faktúry, na základe ktorých si pýta od štátu viac DPH, ako by mala.

Príklad:

Firma A obchoduje s kosačkami. Nakúpi kosačky od firmy B za 120 000 eur a na základe faktúry si vypýta od štátu naspäť 20 000 eur.

Z tejto faktúry si ešte vyrobí ďalšie kópie — falošné faktúry, za dokopy 600 000 eur s DPH.

Ako vratku si vypýta od štátu ďalších 100 000 eur.

Kosačky podľa reálnej faktúry, firma predá v neskoršom zdaňovacom obdobií. Odpočítaných 20 000 štátu vráti.

Ale vypýtaných 100 000 z fiktívnej faktúry ostane na účte firmy. Fiktívne kosačky firma nikdy nepredá a DPH si nechá.

Ak si firma pýta od štátu podozrivo veľa vratiek DPH, štát môže firmu preveriť – ešte skôr ako jej pošle peniaze.

No máme tu veľa firiem – a väčšina z nich slušne podniká. Štát nedokáže skontrolovať úplne všetko. A tak sa stáva, že štát dá peniaze aj podvodníkom. Dokopy je to tých 60 miliárd ročne v rámci EÚ.

Nepriznané výnosy alebo “krátenie dane”

Nepriznané výnosy je spôsob známy aj pod pojmom “krátenie dane”.

Príklad:

Firma A predá desiatim rôznym firmám tovar za 12 000 eur. Štátu by mala odviesť DPH za každú jednu faktúru.

Avšak, odvedie iba za 5 faktúr a za ďalších 5 nie. Tie neprizná.

10 000 € hodnota + 2 000 € DPH = 12 000 €
10 000 € hodnota + 2 000 € DPH = 12 000 €
10 000 € hodnota + 2 000 € DPH = 12 000 €
10 000 € hodnota + 2 000 € DPH = 12 000 €
10 000 € hodnota + 2 000 € DPH = 12 000 €
10 000 € hodnota + 2 000 € DPH = 12 000 € => faktúru neprizná
10 000 € hodnota + 2 000 € DPH = 12 000 € => faktúru neprizná
10 000 € hodnota + 2 000 € DPH = 12 000 € => faktúru neprizná
10 000 € hodnota + 2 000 € DPH = 12 000 € => faktúru neprizná
10 000 € hodnota + 2 000 € DPH = 12 000 € => faktúru neprizná

Takto jednak ukradne 10 000 eur neodvedenej DPH – ktorú firma mala zaplatiť – a ešte aj zaplatí nižšiu daň z príjmu.

Medzištátny Karusel

Ďalší typ podvou je takzvaný “Karusel”, známy aj ako “Kolotoč”, alebo “Stratený Obchodník”. Googliť môžete aj anglické pojmy “Carousel Fraud” alebo “Missing Trader Intra Community (MTIC)”.

Karuselové podvody spôsobujú multi-miliardové straty v rámci EÚ každý rok.

Príklad:

Slovenská firma A kúpila krabicu plnú počítačových čipov v hodnote 120 000 eur. Z toho je 20 000 DPH, ktorú si vypýta od štátu naspäť.

Predá krabicu Českej firme B za 100 000 eur bez DPH – je to bez DPH, pretože je to medzištátny predaj v rámci EÚ.

Keď firma predáva tovar do iného štátu v rámci Európskej Únie, platí takzvaný prenos daňovej povinnosti na kupujúceho. Inými slovami: “pri kúpe mi štát vráti zaplatenú DPH 20 000 €, ale ja ju pri predaji nemusím zaplatiť.”

Firma B to predá Českej firme C – avšak – teraz už s DPH, nakoľko je to vnútroštátny predaj.

DPH v Českej Republike je 21%. Čiže tovar v hodnote 100 000 € predá za 121 000 eur.

Firma B má teraz na účte svojich pôvodných 100 000 eur, plus 21 000 eur DPH, ktorých by mala odviesť štátu. Namiesto toho však zmizne. A tých 21 000 eur zmizne s ňou.

A daňový úrad s tým nemá čo spraviť. Nemá ako.

Toto nieje vratka, ktorá by sa dala zastaviť. Táto DPH ide od firmy C, a nie od Daňového Úradu. A firma C môže byť úplne legitímna firma. Toto je proste slepá ulica.

A tu to nekončí. Firma C tie počítačové čipy predá ďalej. Ďalšej českej firme, alebo viacerým.

Potom to ide znova cez hranice – a celý postup sa opakuje. Takto firmy dokážu ukradnúť DPH aj niekoľko krát na tom istom tovare.

Tovar sa točí medzi firmami ako na kolotoči – z toho vznikol ten názov “karusel”. Zločinecké skupiny dokážu vlastniť aj desiatky, alebo stovky firiem a tovar je častokrát fiktívny.

Takéto podvody sa veľmi ťažko odhaľujú a usvedčiť podvodníkov môže trvať aj roky. Ak sa to vôbec podarí…

Vnútroštátny Karusel

Kolotoč sa dá spraviť aj oveľa primitívnejšie – v rámci jedného štátu.

Príklad:

Založím si firmy A, B a C – a zaregistrujem ich ako platcov DPH. A s každou sa tvárim ako obchodník s nábytkom.

Na orsr.sk si vyhľadám nejakú cudziu firmu, ktorá reálne predáva nábytok.

S firmou A vystavím fiktívnu faktúru, na fiktívny tovar – a ako dodávateľa dám túto firmu.

Na základe tejto faktúry si vypýtam od štátu DPH.

Vystavím faktúru mojej firme B. Samozrejme s DPH.

Firma B si zase vypýta od štátu DPH za túto faktúru.

A znova. Firmou B vystavím faktúru firme C. Znova s DPH, ktorú si zase od štátu vypýtam.

Firma C vystaví faktúru znova firme A. A takto sa to točí dokola.

Až kým to daňovému úradu nepríde podozrivé.

Keď Daňový Úrad príde na kontrolu do hociktorej z mojich firiem, s daňovým úradom nespolupracujem. Na sídle firmy nikto nie je, telefón nikto nedvíha, lebo číslo je falošné, poštu nepreberám… A takto nemôžu získať dôkazy o mojom podvode.

Vo vačku už mám päťkrát vrátenú DPH. A keď ju mám zaplatiť, tak som sa stratil. Preto sa volám “stratený obchodník”.

Samozrejme – niesom blbec a celý tento biznis som nerobil pod mojím menom. Firmy som založil na bezdomovca zo susednej ulice. Stálo ma to dve pivá.

Keď štátne orgány spolupracujú s podvodníkmi

Kauza Bašternák je tŕňom v oku celého Slovenska.

Štát Bašternákovi vyplatil na vratkách DPH 16 miliónov eur.

Bašternák vyplatil Kaliňákovi a Počiatkovi státisíce eur.

Hlavní predstavitelia SMERu — bývajú v mega-luxusnej rezidencií Bonaparte, ktorú postavil Bašternák.

Zneužívanie zákona je teraz ďaleko viac moderné. V mnohých DPH-čkových kauzách sú podozriví mnohí vysokí funkcionári politických strán. Vyvoláva to podozrenie, že takéto neoprávnene vratky DPH slúžia na financovanie ich politických strán.

Teraz tá hlavná otázka… Ako to celé vyriešiť?

Ako to celé vyriešiť?

Potrestanie Bašternáka a jemu spriaznených politikov, v prípade dokázania viny, je určite na mieste. No to problém nevyrieši.

Bašternák nieje koreň problému. Ani skorumpovaní politici.

Koreň problému je systém, ktorý im umožňuje páchať takéto podvody. Problém je v zákonoch… v tom, ako funguje DPH.

Bašternák je len kvapka v mori. Pred ním bol Mikuláš Vareha, ktorý spáchal štátu škodu 58 miliónov eur. A pred ním boli ďalší…

Podvodníci tu vždy boli – a vždy budú. A DPH, ktorá sa dá tak ľahko zneužiť, im nahráva do karát.

Bez DPH by sa nič z tohoto nedialo. Okrem toho, DPH je zložitá a prináša ľuďom vo firmách kopu nepríjemných, niekedy až likvidačných problémov. Napríklad MOSS. O tomto by sa dalo spraviť samostatné video.

DPH je zastaralá daň, ktorá nepasuje na dnešný globálny trh. Stojí za to pouvažovať o zjednodušení daňového systému.

Nebolo by jednoduchšie vyberať jednu daň? Prehľadnejšiu, jednoduchšiu, čo by neumožňovala zneužitie?

Choďte voliť a čítajte volebné programy. A zdieľajte tento článok s videom. Aj vďaka vám sa tak veci možno pohnú.

A keď najbližšie uvidíte v obchode na cenovke DPH, spomeňte si kam vaše peniažky idú.

Zdroje

Neuvádzam všetky zdroje, nakoľko ich bolo veľmi veľa. Uvádzam zopár, od ktorých sa dá posunúť ďalej.

Zároveň boli zdrojmi aj ľudia, ktorí si želali ostať v anonymite pre svoju bezpečnosť. Týmto ľuďom za nás všetkých zo srdca ďakujem!

O podvodoch s DPH

Bašternák

Vareha

Comments

comments